Prísť zo zimy do vyhriateho obydlia je blažený pocit. Lenže nič sa nemá preháňať. Zbytočne vysokou teplotou doma dávame zabrať svojmu telu a ukrajujeme z rodinného rozpočtu viac, než musíme.
Tiež si doma radi poriadne prikúrite, keď už je vonku taký nečas? Vy sa možno cítite v 24 °C blažene, ale radosť z vás nemá váš lekár, ekológovia av neposlednom rade ani vaša peňaženka. S každým stupňom Celzia totiž stúpajú náklady na vykurovanie domácnosti zhruba o 6 percent. To ale nie je jediný dôvod, prečo priškrtiť kohút na radiátore.
Prekurovanie domácnosti nesvedčí zdravie
Ľudský organizmus neznáša prudké výkyvy teploty okolia. Keď teda vyjdeme z domácich trópov do mrazu, je to pre organizmus šok, s ktorým sa musí vysporiadať. Na to by si mali dávať obzvlášť pozor pacienti s chronickými ochoreniami, napríklad tými kardiologickými alebo pľúcnymi.
Privyknutie si na príliš vysokú teplotu oslabuje našu imunitu. Ľahko prechladneme aj pri teplote, ktorá by otužilého človeka neohrozila.
Vysoká teplota rovná sa suchý vzduch. A ten pácha škody na našej sliznici dýchacích ciest. Vysušuje ich a otvára tak pomyselnú bránu bacilom. To všetko nakoniec môže vyústiť až k vzniku alergií a astmy.
Či je nám teplo alebo zima, to ovplyvňuje aj relatívna vzdušná vlhkosť. Ideálne by sa mala pohybovať okolo 40%.
Problémy so suchým vzduchom majú aj naše oči. Vysychanie spojiviek nás síce neohrozuje na živote, ale tiež dokáže potrápiť.
V prekúrenom a často nevyvetranom prostredí nám chýba energia, máme problémy so sústredením sa.
Ak sa v prekúrenom obydlí pustíme do fyzickej aktivity, rýchlo sa spotíme. Pripravujeme sa tak o minerálne látky (elektrolyty) a pokiaľ nedoplníme dostatok tekutiny, dostaví sa dehydratácia organizmu.
Prekúrené by sme nemali mať ani počas spánku. Len tak môže telo správne regenerovať a ráno sa budete cítiť oddýchnutí. Pokiaľ je vám horúco, krvný obeh zrýchli a vy sa budete potiť, čo odvádza organizmus od dôležitejších úkonov. Navyše budete spať ľahšie a nepokojne. To isté ale platí aj pri opačnom extréme, kedy sa budete budiť zimou.
Podčiarknuté a sčítané, správne zvolená teplota, vlhkosť vzduchu a pravidelné vetranie sa starajú o našu pohodu – psychickú aj fyzickú. Netrpia pľúca, srdce, mozog ani imunita.
Koľko stupňov je tak akurát?
Čo miestnosť, to odlišná intenzita vykurovania.
Zatiaľ čo sa naši predkovia v minulom storočí uspokojili v obývacej izbe s teplotou okolo 16 °C, dnes sme chúlostivejší. Odborníci sa zhodujú na príjemných 20 až 21 °C.
Pokiaľ máte kuchyňu oddelenú od obývačky, považuje sa za optimálnu teplota o stupeň nižší, teda 19 °C.
V spálni by ste mali mať medzi 16 až 18 °C.
Prekurovať je zbytočné aj v miestach, kadiaľ občas len prejdete. Napríklad na chodbe alebo schodisku.
Zato v kúpeľni sa oplatí prikúriť si napríklad aj na 25 ° C, zvlášť po kúpeli.
